Prvý aprílový deň na Katedru slovenskej filológie opäť prišiel hosť s prednáškou z cyklu Slováci, slovenčina a slovenské kultúra v zahraničí. Prvý ročník tejto série prednášok bol venovaný slovenskej menšine v Zakarpatskej Ukrajine, tento rok sme sa s naším hosťom preniesli do Poľska, konkrétne do poľského Spiša.
Stretnutie organizovala prof. Jana Kesselová, lektorka slovenského jazyka a kultúry, pôsobiaca na Katedre slovenskej filológie šiesty rok. Jej aktivity dokumentujú, že výučbu slovenčiny nechápe len ako osvojovanie si lexiky, gramatických štruktúr či iných pravidiel slovenčiny, ale ako stimul pre poznávanie slovenčiny v spätosti s kultúrou jej používateľov. Používateľov na území Slovenska, ale aj za jeho hranicami.
Záujem o prednášku svojou účasťou podporila prodekanka Filologickej fakulty Užhorodskej národnej univerzity pani docentka Marta Demčyk. A keďže prednáška je výsostne interdisciplinárna, sme veľmi radi, že ju navštívil pán docent Pavlo Lenjo, etnológ a učiteľ etnológie (https://www.uzhnu.edu.ua/uk/cat/fhistory_relati-uahistory/staff), so študentom Fedirom Asalajom z Fakulty histórie a medzinárodných vzťahov UŽNU, kde sa slovenčina ako cudzí jazyk učí tiež.
Hosť Mgr. Marek Bryja študoval v Trnave a v Londýne, v súčasnosti pôsobí ako doktorand na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave (http://ketno.ff.ucm.sk/sk/studium/). Svoje rodisko – poľský Spiš – povýšil na objekt svojho vedeckého záujmu. Má vrúcny vzťah k folklóru, je choreografom ľudových súborov, tanečníkom, organizátorom folklórnych festivalov, napríklad prestížneho festivalu Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Osobný vzťah k poľskému Spišu, záujem o ľudový tanec a etnologický výskum regiónu, ktorý dôverne pozná, mu umožňuje dosiahnuť potrebnú mieru imerzie na interpretáciu siete vzťahov a vnútorných súvislostí etnológie regiónu.
Pritom rovnako ako študenti slovenskej filológie aj Marek Bryja sa slovenčinu učil ako cudzí, presnejšie druhý jazyk.
V prednáške vysvetlil historické okolnosti prítomnosti Slovákov na území Poľska, vrátane obdobia neakceptujúcich až útočných postojov voči Slovákom, ktoré ich nútili odsťahovať sa. Predstavil národnostnú a konfesijnú štruktúru obyvateľov, spôsob života pretavený do ich práce a remesiel, architektúry, bežnej i sviatočnej gastronómie a do podoby ľudového odevu a tanca. Bodkou za prednáškou bola ukážka prvkov ľudového tanca, do ktorého pozval aj účastníkov prednášky.
Hosťovi Marekovi Bryjovi ďakujeme za poznanie, ktorým nás obohatil, i príjemnú atmosféru, ktorú do prednášky vniesol.
Jana Kesselová, lektorka slovenského jazyka a kultúry, Katedra slovenskej filológie FF UŽNU